ČO je zmysel môjho života a ČO považujem za šťastie v mojom živote?

Odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá. A pre každého človeka je odlišná. Možno v niečom sa zhodovať bude, ale stále tam budú rozdielne okolnosti ako k tomu dospel a podobne. Mojím zmyslom života je byť šťastná, ale hlavne rozveseľovať druhých. Pretože čo by to bol za život keby človek bol šťastný sám a ľudia okolo by smútili. Rozveseľovať sa snažím  hlavne moju rodinu, môjho priateľa a mojich kamarátov, či spolužiakov... Prečo? Pretože život je oveľa krajší, keď je prežitý v úsmeve, ako život, v ktorom sa každý na každého mračí. Keď sa nám niečo nepáči, treba to zmeniť alebo si jednoducho povedať, že to aj tak nezmením a netreba zbytočne nad tým šomrať a sťažovať sa. Niekedy to nejde, to chápem, ale väčšinu času sa toho snažím držať a vďaka tomu sa snažím vnímať viac optimistické stránky života. Snažím sa robiť to, čo ma baví a napĺňať si svoje ciele a sny. Zmyslom života pre mnohých ľudí sú v dnešnej dobe financie. Pritom si však treba uvedomiť, že práve tie najcennejšie veci, duchovne najcennejšie, sú zadarmo. A to si treba vážiť. Preto si myslím, že práve títo ľudia by sa mali zamyslieť práve nad týmto. Či sú naozaj tie financie také najdôležitejšie. Radšej sa venovať rodine ako ju zanedbávať, aj keď sa budú zarábať milióny. Čo z toho bude mať rodina okrem peňazí? Peniaze nedokážu nahradiť skutočné cenné okamihy strávené s rodinou.

Za šťastie vo svojom živote pokladám to, že mám kde mám bývať, mám čo jesť, môžem slobodne žiť a slobodne sa rozhodovať. Šťastie v mojom živote je aj moja rodinka, ktorú zbožňujem a nikdy by som ju nevymenila za nič na svete. Mám rada naše rodinné oslavy a posedenia. Pretože človek potrebujeme mať ľudí, o ktorých sa môže kedykoľvek oprieť a požiadať o pomoc. Zároveň som rada, keď pomôcť môžem aj ja. Každý síce občas sklame, ale život ide ďalej.  Vďakabohu, že mám takú skvelú maminku a nevlastného ocina, ktorí by mi zniesli aj modré z neba. Možno je to tým, že som jedináčik :). Ďalej za šťastie v mojom živote považujem svojho priateľa, ktorý to so mnou vydržal už vyše dvoch rokov a za to som neskutočne vďačná. Podrží ma, pochváli, rozveselí, ale niekedy len stačí, že tu je. Každá jedna chvíľa s ním je výnimočná a nenahraditeľná.

Veľmi si to vážim, že mám šťastie v mojom živote. V dnešnej uponáhľanej a počítačovej dobe je to výnimočné, keď si človek môže len tak posedieť s rodinou, priateľmi, nikam sa neponáhľať a rozprávať sa. Hlavne ROZPRÁVAŤ sa a nie pozerať do mobilu. A tak som vďačná za to všetko, čo mám a mala by som sa všetkým tým ľudom poďakovať. Aj na to sa už totiž zabúda.