ČO je zmysel môjho života a ČO považujem za šťastie v mojom živote?
Odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá. A pre každého
človeka je odlišná. Možno v niečom sa zhodovať bude, ale stále tam budú
rozdielne okolnosti ako k tomu dospel a podobne. Mojím zmyslom života je byť
šťastná, ale hlavne rozveseľovať druhých. Pretože čo by to bol za život keby
človek bol šťastný sám a ľudia okolo by smútili. Rozveseľovať sa snažím hlavne moju rodinu, môjho priateľa a mojich
kamarátov, či spolužiakov... Prečo? Pretože život je oveľa krajší, keď je
prežitý v úsmeve, ako život, v ktorom sa každý na každého mračí. Keď sa nám
niečo nepáči, treba to zmeniť alebo si jednoducho povedať, že to aj tak
nezmením a netreba zbytočne nad tým šomrať a sťažovať sa. Niekedy to nejde, to
chápem, ale väčšinu času sa toho snažím držať a vďaka tomu sa snažím vnímať
viac optimistické stránky života. Snažím sa robiť to, čo ma baví a napĺňať si
svoje ciele a sny. Zmyslom života pre mnohých ľudí sú v dnešnej dobe financie.
Pritom si však treba uvedomiť, že práve tie najcennejšie veci, duchovne
najcennejšie, sú zadarmo. A to si treba vážiť. Preto si myslím, že práve títo
ľudia by sa mali zamyslieť práve nad týmto. Či sú naozaj tie financie také
najdôležitejšie. Radšej sa venovať rodine ako ju zanedbávať, aj keď sa budú
zarábať milióny. Čo z toho bude mať rodina okrem peňazí? Peniaze nedokážu
nahradiť skutočné cenné okamihy strávené s rodinou.
Za šťastie vo svojom živote pokladám to, že mám kde mám
bývať, mám čo jesť, môžem slobodne žiť a slobodne sa rozhodovať. Šťastie v
mojom živote je aj moja rodinka, ktorú zbožňujem a nikdy by som ju nevymenila
za nič na svete. Mám rada naše rodinné oslavy a posedenia. Pretože človek
potrebujeme mať ľudí, o ktorých sa môže kedykoľvek oprieť a požiadať o pomoc.
Zároveň som rada, keď pomôcť môžem aj ja. Každý síce občas sklame, ale život
ide ďalej. Vďakabohu, že mám takú skvelú
maminku a nevlastného ocina, ktorí by mi zniesli aj modré z neba. Možno je to
tým, že som jedináčik :). Ďalej za šťastie v mojom živote považujem svojho
priateľa, ktorý to so mnou vydržal už vyše dvoch rokov a za to som neskutočne
vďačná. Podrží ma, pochváli, rozveselí, ale niekedy len stačí, že tu je. Každá
jedna chvíľa s ním je výnimočná a nenahraditeľná.
Veľmi si to vážim, že mám šťastie v mojom živote. V dnešnej
uponáhľanej a počítačovej dobe je to výnimočné, keď si človek môže len tak
posedieť s rodinou, priateľmi, nikam sa neponáhľať a rozprávať sa. Hlavne
ROZPRÁVAŤ sa a nie pozerať do mobilu. A tak som vďačná za to všetko, čo mám a
mala by som sa všetkým tým ľudom poďakovať. Aj na to sa už totiž zabúda.
